„Poď, poď, poď!“ kričal záchranár Ondro, ktorý sa práve vracal autom domov. Pomedzi kvapky a rýchlo lietajúce stierače bol očami nalepený na ceste a ušami na zápase jeho obľúbeného hokejového tímu.
Na mesto už dávno padla tma, ktorá so sebou priniesla prvé kvapky dažďa, no tie sa za okamih zmenili na poriadny lejak. Ondro mal za sebou dlhú službu a keďže im vypadol kolega, zostal stále v domácej pohotovosti. Býval sotva desať kilometrov v susednej dedine, odkiaľ mal do mesta vždy na skok. V práci ho poznali ako spoľahlivého kolegu. Jediné, čo ho vedelo vykoľajiť, bývali šarmantné ženy.
„Áno! Gól! A ideme do nich, chalani!“ zareval na celé auto a takmer stratil orientáciu na husto zapršanej ceste.
Zakrátko strhol volant, lebo takmer nabral akéhosi človeka, ktorý sa v pršiplášti motal krajom cesty a v tme mimo mesta v daždi ho bolo náročné spozorovať.
„Blázon!“ zanadával Ondrej, keď si uvedomil, že chlapa takmer prešiel. Chvíľu uvažoval, že muž nemusel byť opilcom a ako záchranár by ho mohol aj vziať. Na chvíľu spomalil, váhal, ale napokon si pomyslel na to, ako bude skôr doma v suchu a teple, hodí sa na gauč, otvorí pivo a dopozerá napínavý hokej. Jeho milovaný hokej, ktorým žil od svojich piatich rokov. Pridal plyn.
„Poď, poď, poď!“ tušil druhý gól svojich, ale puk napokon zastavila žrď bránky.
„To čo bolo!“ zakričal, keď si uvedomil, že opäť minul človeka, ktorý stál, akoby stopoval. Rýchlo mu myseľ prepočítala skutočnosť, že tentoraz to bola žena. Bez váhania spomalil, až zastavil a začal cúvať.
„Nechcete si túto prechádzku nechať na inokedy?“ opýtal sa cez stiahnuté okno neznámej. Hneď si všimol, že ide o pôvabnú ženu. Bola síce zahalená v pršiplášti, no keďže poriadne lialo, určite bola premoknutá. Nemal z nej dojem, že by stopovala potenciálnych zákazníkov, ktorým za odmenu dopraje určité potešenie.
„Vezmete ma?“ opýtala sa žena po krátkom váhaní, v ktorom jej pomohol pohľad na záchranárske auto a vďaka nemu predpoklad bezpečnosti.
„Rýchlo sadajte!“ povedal Ondro a podchvíľou zabudol na hokej, na zákaz brať služobným autom stopárov, a vlastne, zabudol na celý svet.
„Idem len do susednej obce. Zdalo sa, že ten dážď ešte chvíľu počká, kým prejdem,“ začala vysvetľovať žena a Ondrej hltal každé jej slovo, zaraz aj spomalil, aby sa na ňu mohol častejšie pozerať.
„A to ste nemali odvoz? Alebo ste nemohli ísť autobusom?“ čudoval sa šofér.
„Chcela som sa ozaj prejsť. Keď som v hneve, to mi pomáha. A čím väčší hnev mám, tým viac kilometrov prejdem,“ odvetila žena a Ondrej ju už v predstave videl u seba na gauči nahú.
„To som ešte nepočul! Takto sa upokojovať… Nedáte si radšej čaj?“ povedal Ondrej a povedal si, že on jej ukáže, ako sa dá upokojiť aj bez pršiplášťa a prejdených kilometrov.
„To radšej nie! I keď…“ váhala s odpoveďou žena.
„Gól!“ nechal sa na chvíľu uniesť Ondrej hokejom. „Dnes to tým našim sype!“ dodal v návale neudržateľných emócií a opäť raz sa pozrel na ženu, ktorá krútila hlavou, ako by sa jej čosi nepáčilo.
„Zastavte, prosím! Vystúpim!“ zaznelo náhle z úst pôvabnej ženy, ktorú už Ondrej videl, ako sa vedľa neho ráno prebúdza.
„Prečo by ste mali vystupovať?“ nechápavo začal spomaľovať, ale zastaviť nemienil.
„Ten hokej… Prepáčte, ale kvôli tomu som sa išla prejsť. Môj priateľ túžil vidieť tento zápas a ja som trvala na tom, že by dnes mohol televízor vypnúť a venovať sa mi,“ vysvetlila žena a opäť ju začal ovládať hnev.
„Aha,“ nezmohol sa najprv na nič viac Ondrej, zostal ako mechom omráčený. „Tak ja to vypnem,“ prežil v sebe v priebehu troch sekúnd obrovský boj samého so sebou, či dať prednosť hokeju, alebo žene.
„To ste nemuseli, aj tak je toto celé zvrátené. Sedím v aute s cudzím chlapom, zatiaľ čo môj partner kráča v lejaku za mnou a chce ma tiež upokojiť,“ priznala sa žena.
„Aha, čiže to bol on, ktorého som pred vami takmer zrazil,“ sklesla Ondrejovi nálada, lebo si uvedomil, že vďaka hokeju je na vedľajšej koľaji aj jej chlap a teraz aj on.
„Vystúpim,“ zahlásila žena po chvíli ticha.
„Nie. Vidím, že vám na ňom záleží a jemu ešte viac na vás. Otočím to a vezmeme ho,“ povedal rozhodne chlap, zvrtol volantom a čoskoro bol v opačnom smere.
„To je od vás šľachetné,“ zhodnotila žena, ktorá ešte netušila, že Ondrej má nápad, ako ženu predsa len dostať k sebe domov. Vráti sa po jej chlapa, ponúkne obom zmierenie pri čaji a nenápadne pri tom zapne hokej.
(ilustrácia: Anna Šenkeríková)
Celá debata | RSS tejto debaty