Možno aj vy dostávate každoročne na prelome decembra s januárom otázku týkajúcu sa novoročných predsavzatí. Keďže sa v tom čase s nami s neúprosnou pravidelnosťou lúči starý rok a my s otvorenou náručou i peňaženkou (resp. srdcom) vítame ten Nový, po otázkach o vianočných darčekoch nasledujú otázky o novoročných predsavzatiach.
Súčasná doba je typická aj tým, že mnoho spoločenských javov stráca svoju podstatu. Priveľa vecí do svojej pavučinky obaľuje pavúk prezývaný „Gýč“ či jeho sesternica „Plytkosť“. Badať to najmä pri tradičných sviatkoch – Veľká noc, Vianoce a Nový rok. Ľudia sa vo veľkej miere zameriavajú len na vedľajšie sprievodné javy spomenutých sviatkov. Vianoce akoby prestali symbolizovať pokoj a lásku, ale nadobúdajú nový obraz – „naháňanie“ darčekov, starosti a zhon. Ani Nový rok už neznamená začiatok niečoho nového, ale pokračovanie cesty v tom istom vlaku, ktorým sme šialene uháňali v starom roku. Preto je otázne, či vôbec má význam dávať si predsavzatia, či to nie je len niečo otrepané a v konečnom dôsledku i absurdné. Totiž ľudia si predsavzatia dávajú často len kvôli tomu, aby si o nich mohli poklebetiť so svojimi známymi. Uskutočnenie týchto predsavzatí ostáva poväčšine nenaplnené podobne ako naivné sľuby mnohých „nahuckávačov“ z reklamných predvolebných bilboardov.
Predsavzatia svoj význam určite majú. Ak ich však ohraničujeme medzníkmi typu Od Nového roku! Od začiatku týždňa! Od narodenín! alebo Už len raz sa opijem ako cap a dosť!, zväčša to nikam nevedie. Všetko, po čom túžime, čo si zaumienime a za čím chceme kráčať, sa začína v momente, keď to vyslovíme, keď sa pre to rozhodneme. Predsavzatie sa spája so slovom Teraz! Koľkokrát som od priateľov počul vetu „Dofajčím ešte túto škatuľku a končím!“, no ten koniec sa nedostavil.
Prajem vám, milí priatelia, aby ste sa v rozhodnutiach neobmedzovali len na začiatok Nového roku, ale aby ste začínali kedykoľvek. Teraz je možno vhodný návrh len na jedno predsavzatie, a to: aby sme si vedeli predsavzatia voliť správne. Prajem vám, aby vám pri čomkoľvek, do čoho sa pustíte, nechýbala viera, že to uskutočníte, ďalej snaha, trpezlivosť a najmä vnútorná sila dotiahnuť veci do samotného konca. Pocit docielenia zato určite stojí.
(foto: Juraj Kuboš)
Celá debata | RSS tejto debaty