Tisíckrát pobozkaná

„A čo ak je to ten pako, čo vyzeral ako opitý Mr. Bean a sľuboval mi hory-doly, ak sa s ním vyspím?“ hľadela do spätného zrkadla a snažila sa rozpoznať muža v aute za ňou. Už pár minút sa držal trasy, ktorou išla aj ona. Tušila, že čosi tu nie je s kostolným poriadkom.

„Alebo je to ten chumaj z diskotéky z Bystrice. Raz som sa s ním opitá pobozkala a on to bral ako zásnuby. Polroka mi bol v pätách, kým nedostal nakladačku od bývalého,“ zaspomínala si. Ale na meno bývalého sa už rozpomínala dlhšie. Veď odvtedy už pretieklo vody aj vodky…

„Vyzerá, že je silnejšej postavy. Ale aj takých bolo… Napríklad ten kuchár z letnej brigády počas výšky v reštike. Ten tiež dlho doliezal, kým som sa neozvala jeho žene,“ žmurkla si sama pre seba, pretože mala zo seba skvelý pocit, že si s chlapíkom poradila aj bez bežného postupu, teda bez toho, aby si na pomoc volala nejakého budúceho bývalého.

„No dobre, a čo ak to nie je ani jeden z mojich exáčov? Čo ak je to nejaký vydierač?“ hlavou jej začali lietať účty a všetky možné ešte nesplatené dlhy u kamarátov a kamarátových kamarátov. Zatiaľ jej všetko prešlo aj bez vrátenia požičaných peňazí. Postačili dve-tri stretnutia a dlh bol zabudnutý. I keď jeden z nej takmer vytriasol jej zafúľanú dušu…

„A možno je to ten kňaz, čo si dal predsavzatie, že ma obráti z hriešnice na anjela! Azda rok sa mi ozýval, vyvolával mi a nedal sa odbiť, kým som mu nepovedala, že by stál za hriech aj on a že ho pri najbližšom stretnutí skúsim preonáčiť ja,“ opäť sa zasmiala na svojej genialite.

„No zdá sa mi, že vyzerá na dobrých 45, možno aj 50. Hííí! Mohol by to byť otec toho zajačika, ktorý chodieval ku mne minulý rok ako na klavír. Zaúčať sa!“ opäť sa bláznivo zarehotala, ale zároveň začala lepšie ostriť, lebo otec zajačika sa jej cez telefón vyhrážal, že ak ju raz stretne, naučí ju po kostole hvízdať. Zajačik totiž vyčerpaný po búrlivých nociach postupne prestal chodiť na vysokú školu aj na brigády, až kým s ním otec nezatočil.

„Už viem! Môže to byť nejaký z utajených policajtov, ktorí sledujú rýchlosť a potom naháňajú previnilcov!“ radšej spomalila a pre istotu zišla z hlavnej cesty. Aby sa presvedčila, či naozaj ide len o jej choré výplody fantázie. Povedala si, že pôjde bočnými uličkami, kadiaľ nikto normálne nechodí a zaparkuje pred najbližším supermarketom.

„Do riti! Takže ma skutočne sleduje!“ zakričala, keď videla, že chlapík v aute za ňou jej zostáva stále v pätách. Už sa jej to nezdalo normálne. Najhorší strach je z nepoznaného.

Zastavila pred supermarketom a so zavretými očami zostala sedieť v aute. Dúfala, že chlapík odíde. Počula však, ako ktosi blízko nej zabuchol dvere na aute. Oči nechávala privreté. „Nech odíde, nech odíde, nech odíde…“ hovorila si potichu dookola a pevne zvierala volant.

Strhlo ju, keď počula zaťukanie na okno. Otvorila oči a on bol tam. Dobre stavaný 50-tnik, ktorého tvár jej nič nehovorila. Vyzeral dosť vážne, až mala pocit, že je nahnevaný. Po chvíli stiahla okno.

„Dobrý deň, pani. Vystúpte si, prosím!“ povedal jej chlapík bez okolkov a odstúpil od dverí.

„Sakra!“ napadlo jej, že v aute má vrecúško s dajakými zakázanými tabletami, ktoré ráno prevzala od kamaráta a mala ho popoludní odovzdať ďalšiemu. Začalo jej lepiť, lebo za to by mohla mať väčšie problémy ako za prekročenie rýchlosti. Išlo predsa o drogu.

„Otočte sa čelom k autu a ruky nechajte pred sebou, pani!“ pokojným hlasom jej prikázal päťdesiatnik.

Už dávno jej srdce nešlo vyskočiť z hrude tak ako teraz. Život sa jej zdal doposiaľ ružový. Ak jej teraz nájde drogy a pôjde za to sedieť, rozprávka sa skončila. Snažila sa byť pokojná, aby na sebe nedala nič poznať. A tak ruky položila na dvere a dúfala, že najbližších pár Vianoc nestrávi za mrežami. Stalo sa však čosi zvláštne.

„Hm?“ vyzerala, akoby ju jemne zasiahla elektrina. „Čo to robíte?“ opýtala sa a opäť pomyslela na jednu z predchádzajúcich možností – nie je to tajný policajt, ktorý hľadá drogy, ale nejaký pomätený šialenec, ktorý ju chce znásilniť.

„Urobil som len to, čo ste mali napísané vzadu na aute. Nemusíte sa ma báť, neublížim vám. Už aj odchádzam. Želám príjemný zvyšok dňa,“ dodal s milým hlasom a už sa poberal k svojmu autu. Naštartoval a čoskoro bol preč.

Šokovaná žena podišla k zadnému oknu, odstúpila a stále v nemom úžase hľadala nápis, ktorý chlapíka inšpiroval urobiť to, čo urobil. A potom jej to došlo… Za všetko mohla provokačná nálepka, na ktorú už aj zabudla. V ľavom rohu zadného skla sa jej vynímali písmená Kiss my ass!

12362844_10205185598304645_6503512118348083709_o(foto: Miro Trimay)

Budík pre susedov

28.07.2021

„Išla by som už na tú dovolenku! Veď kým sa konečne začnú prázdniny, budeme vyzerať ako mátohy,“ hundre si ponad raňajky gymnazistka, ktorú opäť zobudilo tlmené vibrovanie budíka susedovcov zhora. „Linda, veď ty tak už aj vyzeráš,“ podpichne sestru jej o chvíľu mladšia dvojička Sofia a odpije si z kakaa. „Isté veci je potrebné jednoducho pretrpieť! Koľko [...]

Čas, vôľa a trpezlivosť

25.10.2020

Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá. [...]

O opicu navyše

18.09.2020

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase. „Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala [...]

rusko, ukrajina, vojna

Vošli do bytu a začali strieľať: Rusi v Torecku úmyselne zavraždili dve miestne ženy

24.11.2024 17:00

Ukrajinská prokuratúra prípad vyšetruje ako vojnový zločin.

Rakúsko Voľby Parlamentné

Voľby v rakúskom Štajersku vyhrala s výrazným náskokom krajne pravicová FPÖ

24.11.2024 16:25

Na druhom mieste skončili ľudovci (ÖVP).

Machala, white power, Bombic, Danny Kollár, Oskar Rózsa

Slovenské protifašistické hnutie žiada odvolať Machalu pre fotku s Bombicom. Ten na nej použil neonacistický symbol

24.11.2024 15:30

Signatárov znepokojili aj nenávistné výroky Oskara Rózsu, ktorý podľa nich hanlivo rozdeľuje občanov SR na základe ich presvedčenia a hodnôt.

Jemen

Nepál, India, KĽDR, teraz už aj Jemen: Rusko verbuje húsíov, posiela ich rovno na front

24.11.2024 14:42

Jeden z regrútov oznámil, že niektorí Jemenci boli ostrieľaní bojovníci, ale veľa z nich nemalo žiadny výcvik.

marcelpales

Marcel Páleš (1986) je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. V súčasnosti dramaturg v Rádiu Regina Stred, tiež redaktor a moderátor. Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prózu a poéziu, ale rád sa pristavuje aj v úvahovo-esejistických vetách. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ. V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miroslav Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Nuláci pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítačky so živou hudbou. V roku 2013 vydal Marcel Páleš samostatnú básnickú zbierku VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. V roku 2014 mu vyšla novela MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. Ide o skutočný príbeh mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V rokoch 2013-2015 bol organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. V roku 2018 vydal samostatnú básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA. V roku 2019 zostavil knižnú zbierku tvorby členov Generácie Nula OKRÔCHANÝ TOPIER.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 121
Celková čítanosť: 425871x
Priemerná čítanosť článkov: 3520x

Autor blogu

Kategórie