V podstate vždy ide o štvrte či štvrtinky. Sem-tam možno o štvrtej, tu a tam po… Štvrtej. Trištvrte na päť a tak. Ale inak ozaj len a len o štvrte. Tie štvrte, ktoré nie sú viditeľné iba tak, akože cez oči. Lebo ľudské oči považujú mnohí ľudia za ba až božské. Vševidiace, všadeprítomné a všeobjímajúce. No bolo by fajn spoločne, tu podotýkam na kolektívnu vinu, dúfať, že slovo všeobjímajúce je len taký výplod fantázie človeka. Ako množstvo iných experimentov, ktoré sa ujali. Veď ako už len môže ktosi čosi väčšie všeobjať. Vidíš! Prečo nehovoríme aj slovesom všeobjať? Všade len taký ten všeobjímajúci, onaký všeobjímajúci, až sa z toho stane heslo reklamy! Uvidíš! O rok-dva, možno o dvadsať štyri, aby bola tá štvorka či nejaká štvrtinka zachovaná, sa azda aj dočkáme! A z každého rohu na nás vyletí to slovo: Všeobjímajúce. Niekde to bude až kričať na nás, že nám vlasy budú stať ako obilné klasy, inde to bude len taký navonok nenápadný šepot: Vše-o-bjí-ma-jú-ci. Alebo v inom prerozdelení na tie akože slabiky. Ale slabiky sú mocnou témou! To treba vedieť kadejaké zákony, aby si ovládal reč slabík. O tom potom… A ten šepot bude ako zo záhrobia! Až sa sporadicky aj zľakneš, kým ti dôjde, že to je opäť ten reklamný hlas a staré známe slovo Všeobjímajúce. To slovo raz natoľko ožije, že mnohé bude musieť, minimálne v nás, zaň či preň, umrieť. Zdochnúť by bolo prisilné slovo, lebo dochne sa skôr vo zvieracej ríši. O tom vie aj Paľo… Ten bludár hen z mesta pod Urpínom. Ten sa tvári, že vie všetko. Paľo bludár. V kútiku duše skrytý skrachovaný buditeľ s nábehom na intelektuála, no v podstate odviaty vetrom života ako taký prach vedľa cesty pri malej stanici, kde robia obstojnú pizzu. Ten by o dochnutí vedel! Ako dochne nádej… Ako vydochne intuícia… Ako sa dochne uprostred všakovakých prostriedkov… A podobne a podobne a podobne. O všetkom by vedel napísať minimálne monografiu. Monografie, to sú jeho! A najmä tie, čo všeobijmú zaujímavú tému. Síce, tuším, žiadnu monografiu ešte neprečítal, ale je to o ňom známe. Neraz ľudia povedia: veď to, čo Paľo opäť spomínal, je na monografiu. Len keby bol zhovorčivejší… A keby to mal kto zapisovať. Všeobjímajúci Paľo. Azda by sa aj urazil, ak by ho ktosi takto nazval, ale v podstate je to pravda. On slovom vyvšeobjíma, alebo vyvšenaobjíma, a hoci aj celý svet jeho okolia. On má totiž svoje okolie, ktorého sa drží a keď sa aj nedrží, tak je ním držaný. To sú zákony života. Si držaný, a keď nie, držíš sa jedna radosť ty. Ale vráťme sa k podstate!
V podstate vždy ide o štvrte či štvrtinky. Sem-tam možno o štvrtej, tu a tam po… Štvrtej. Trištvrte na päť, šesť aj sedem a tak. Ale inak ozaj len a len o štvrte. A najmä tie, ktoré oči len tak nevidia. To sú zákerné štvrte! Napríklad v mysli. Ale nie v jedle, akože v műsli… Lebo niekto to píše s ypsilonom, vraj v štýle píš, ako započuješ. Sú aj takí dnes… Sa nazývajú postUltraŠtúrovcami, či tak nejako. Čoskoro ich budú hotové štvrte miest či obcí! Nuž ale nie o tom je potrebné teraz hovoriť! Lebo sa slovo znova vymkne spod kontroly a bude v háji! Ako včerajší deň, ktorý keď neuchytíš ráno, večer bude neskoro obedovať! Ale to sú tie akoževraj filozofické zvraty, ktoré mnohí nazývajú antifilozofickými zvratkami. Začneš tu a o chvíľu si cez Košice, či ako sa to… Vraví. A varí… Lebo všade sa varia myšlienky. Či už sedíš na potrebe, či po spotrebe… Treba sa vŕtať v myšlienkach. A o tom je tá podstata, ku ktorej sa musíme vrátiť aj teraz. O štvrtiach. Keď aj nie o štvrtej či štvrť na päť… Ale musíme. Dielo by bolo nedokonalé a nedokonané. Štvrte mysle. Téma nikdy nenapísanej monografie bludára Paľa. Keby mal zapisovateľa jeho potenciálnych myšlienkových operácií, vyšlo by to ako knižný trhák nielen pre inteligentné štvrte študentov filozofických katedier pokrokových univerzít. Alebo aspoň neoficiálnych krúžkov uvažujúcich žiakov nenáročných gymnázií, ktorých už nebaví zbieranie tvárových nálepiek do albumov života, teda sociálne sieťovanie. Štvrte mysle. Téma tém tematických celkov pouličnej filozofie. Lebo myseľ vládne ľudstvu. Horkýže srdce… Myseľ! Tá vie aj srdce prekrútiť, aby tĺklo novým smerom! No a aj táto naša myseľ záhadná a tajuplná má svoje štvrte. Niektoré sú nebezpečné ako tmavé veľkomestské ulice, v ktorých hrajú drogy prím. A iné štvrte mysle sú len takým rozštvrtením základných myšlienkových pochodov a poschodí vnútorných úvah toho-ktorého človeka. O tom by Paľo bludár vedel… On už bol na rôznych poschodiach, vonkajších aj vnútorných… Niektoré v ňom zvnútorneli ako jazvy v koži. Zasekáva sa v nich ako jemné mäso do jeho naštrbeného úsmevu. Nuž ale Paľo sem-tam uvažuje radikálne! Všetko odpáliť! To je jeho heslo. A možno tým myslí aj na štvrte mysle! …že by bolo fajn ich niektoré odpáliť navždy. Že by už potom neexistovali a nenútili by človeka uvažovať konkrétnym smerom. Nezvádzali by ho! Na zlé a tak… A ak by mal ktosi tak bludársky pomenované tie štvrte svojej mysle, napríklad že toto je štvrť Presná, hentáto je myšlienkové bralo Margita, tuhľa štvrť Jánošíkova… A odpalom by razom našli svoju smrť, bolo by vyhraté. Všeobjímajúce úsmevom ako po tráve. A s úsmevom ako keď sa vyberieš po zarosenej tráve! Všeobjímajúci Paľo bludár, čo sa zobudil sviatočne doma! Lebo on sa väčšinou nájde, prípadne býva nájdený, kdesi uprostred chvíle na ulici. Alebo pod ulicou a pod konármi stromov, kam chodievajú potulné mačky s kocúrmi filozofovať v reči, ktorej ľudia ešte neprišli na koreň. Ale o koreňoch myšlienok radšej niekedy nabudúce. Treba to niekedy odpáliť! Tie horšie štvrte mysle… Potom je človek čistejší… Hoci aj o štvrť na štyri ráno s rozštvrteným plánom dňa.
(Foto: Miro Trimay)
Voľné pokračovania tu:
Celá debata | RSS tejto debaty