„Aha, obsraté gaťky! To musela byť divoká noc!“ spomalil chôdzu Tino a chtiac-nechtiac zbrzdila aj Majky.
„Fúj, to je nechutné! Ty si teda vieš vybrať, pri čom sa pristaviť!“ zahriakla ho Majky a už ho ťahala preč.
Kráčali práve povedľa potoka uprostred mesta blízko obrovského parku, kde tesne pod starým, kedysi krásne zeleným zábradlím na betónovom podklade odpočívali kedysi krásne modré nohavičky. Pod nimi na zemi ležala prázdna fľaša lacnej slivky.
„Zaujímalo by ma, aký príbeh majú tie gaťky. To bola asi divoká noc,“ podotkol Tino.
„Prestaň sa zaoberať takými kravinami! A nevolaj ich gaťky! Sú to nohavičky!“ naprávala ho Majky ako obvykle.
Nasledovala mĺkva chôdza. Tino sa ponoril do svojich myšlienok a predstáv. Najprv uvažoval, čo sa asi tak mohlo diať, že ten kus spodnej bielizne skončil ako handra po sezónnom upratovaní. Pohodený, opotrebovaný. Bez úcty. Ponorom do vôd fantázie sa mu však asociovalo aj niečo inšie. Minulosť jeho láskypolovičky. Minulosť, na ktorú myslel nerád.
„Stalo sa niečo? Si nejaký zamyslený,“ stisla mu ruku silnejšie.
„Ale nič…“ odvetil, no v jeho očiach sa zračila stratená zahľadenosť kamsi do neznáma.
„Tino! Už ťa poznám! Odpoveď Nič a k tomu pohľad mimo u teba znamenajú vždy niečo. Tak von s tým! Už minule sme sa dohodli, že ak sa nechceme často hádať, musíme viac komunikovať. Aj o hlúpostiach!“ pripomenula mu nedávnu dohodu, čím ho presvedčila.
„Dobre, poviem ti to. Nespravíme si ale malú prechádzku do parku?“
Ochotne prikývla. Nikam sa neponáhľali, preto mohli pokojne odbočiť do parku. Tino vedel, že Majky bude súhlasiť. Chodila tam rada. Vraj je to miesto, odkiaľ si nosí pokoj.
„A teraz, prosím ťa, spusti!“ vyzvala ho o chvíľu, keď si sadli na lavičku pri chodníku pod mohutným stromom.
„Vieš, tie gaťule…“ začal Tino povzdychom ako dieťa, ktoré čosi vyparatilo a mama chce od neho, držiac ho prísne za rameno, počuť dôvod.
„Sú to nohavičky!“ skočila mu reči Majky.
„Veď dobré, tak nohavičky! Uvažoval som nad nimi a postupne mi pripomenuli Miňa. Tvojho bývalého. Že s ním si vyvádzala rôzne divoké veci. Spontánne ste sa hocikde milovali, do všeličoho sa bezhlavo pustili. A ták… A možno po vás tiež niekedy zostali len tvoje nohavičky a dopitá fľaša. A že so mnou sa tak neopíjaš ani nediviačíš. Rozmýšľam, či nie som pre teba nudný. Či ti niečo také nechýba. Preto ten smútok,“ vysvetlil jej Tino a zapozeral sa na okoloidúceho muža s veselým psom, ktorý sa podobal na Majla z filmu Maska.
„Ach, Tino, Tino. Znova tá pesnička? Och… Presne o tomto teraz čítam. Eckhart Tolle. Poznáš ho?“
„Dobre vieš, že ma žiaden trol či filozofický chytrák nezaujíma…“ odvrkol jej.
„Tinko, všetko je to len minulosť. Minulosť, s ktorou nehneš. Privodíš si ju hlúpymi myšlienkami a potom to už ide. Vytváraš si sprosté scenáre a pochybnosti a dôvody na smútok. Ten Tolle píše presne o tomto, čo robíš. Uniká ti prítomný okamih, lebo sa obzeráš do minulosti. Pozri, to, čo bolo, bolo, nezmením to. Aj ja by som teraz mohla na obranu začať s tvojou bývalou. Stankou. Že sa napríklad necítim byť taká pekná a vyšportovaná. Alebo ako si si ma občas sekol s ňou a vyslovil namiesto môjho jej meno. Hm?“ pohladila ho po líci a jemne mu pootočila tvár k svojej, aby tak prerušila jeho večnú zapozeranosť kamsi do neznáma. Tino mlčal, uvažoval.
„Vieš, už s tým treba niečo robiť! Stále si vyčítame minulosť, stále jeden z nás príde s niečím dávnym, druhý sa tiež nedá, tak čosi vytiahne, a potom to končí hádkou. S minulosťou nepohneme. Iba ak sa z nej poučíme. Tak ťa prosím, aby si to nechal tak. Mám teraz teba, ty máš mňa a minulé vzťahy nechajme v minulosti. My sme teraz tu, v prítomnosti! Som šťastná s tebou! Iný ma nezaujíma! Chápeš?“ vzala mu do svojej dlane jeho dlaň a pevne stisla.
Tino nič nehovoril. Trocha sa mu zaleskli oči. Vedel, že Majky to myslí dobre. Dal jej za pravdu aj bez slov. Objal ju a pobozkal. Keď sa napokon zdvihli a odchádzali z parku von, všimli si partiu mladých, ktorí sa už štartovali na večernú diskotéku. Popíjali lacnú slivku. Dievčaťu s brčkavými vlasmi, ktoré fajčilo cigaretu a smialo sa hlasne ako ježibaba, sponad kratučkej sukne vytŕčali nohavičky. Tino a Majky sa na seba pozreli a začali sa smiať.
(foto: autor)
niečo pekné pre uši TU
Celá debata | RSS tejto debaty