To bola láska na prvý pohľad! Zamiloval sa do nich hneď po tom, ako sňal predchádzajúci dvanásty pokus, pretože sa na jeho ruku tiež nehodil. Ihneď si nové hodinky nasadil a nadšene si vychutnával, ako mu pristanú. Už sa tešil na večerné pivko s priateľmi. Nový prírastok na ruke pred nimi nenápadne poodkryje spod rukáva košele. Nech vidia!
„Sú peckové, čo povieš?“ vyzval ju v očakávaní, že na ne podobne unesená prikývne.
Majky však nereagovala. Stála pri okne a bola celá stratená v živej kvetine, ktorú držala v ruke. Kúpili ju pre Tinovu mamku k narodeninám, keďže Majky dobre vedela, že práve tento kvet obľubuje najviac.
„Zlato! Vôbec si ma nevšímaš!“ zvážnel a očarenie z neho začalo opadať ako lupene z vädnúcej ruže.
„Trocha som sa nechala uniesť z reality. Prepáč,“ odvetila mu s úsmevom na perách, a ten bol v onen moment správnym heslom k spusteniu Tinovho hnevu.
„Aha! Tak kvet… Veď fajn! Lebo kvet ti je viac ako ja, však?“ oboril sa na ňu priamo a očakával, že si s gerberou už dá pokoj.
Majky zachytila závan podráždenia. Postrehla napätie v sopke, ktorá čaká na ďalší impulz. Chvíľu mlčala. Potom spustila spínač.
„V podstate je. Áno! Kvet je viac ako ty,“ prekvapila ho najmä flegmatickým tónom v hlase.
Tino sňal z ruky luxusné hodinky, položil ich na sklo a podišiel rozčarovaný k Majky.
„Tento kvet, ktorý o pár dní vyschne, alebo zhnije, ti je viac ako ja?“
„Tento kvet, ktorý o pár dní vyschne, alebo zhnije, Tinko, je cennejší ako ty či ja. Cennejší ako tamtie najdrahšie hodinky vo výklade, za ktoré by si si kúpil aj nové auto. Mimochodom aj ty raz vyschneš, alebo zhniješ v zemi, to ale neznamená, že teraz nie si krásny a vzácny,“ opísala mu svoj pohľad na hodnotu kvetu Majky a s privretými očami ponorila nos do jemnej vône gerbery. „Zavoňaj si!“ vyzvala ho a priblížila prírodu k nemu.
„Páni! To som teda dopadol! Som menej ako obyčajný kvet! A to mi povie vlastná frajerka!“ roztvoril oči dokorán a díval sa na ňu, ako keby mu práve povedala, že celý ich život je len akýsi Matrix.
„Raz si sa musel dozvedieť pravdu. Tino, ten kvietok je božské dielo, dokonalé, krásne, jedinečné. Skrášľuje všetko navôkol, aj nás. Ani za mak neublíži svetu tak, ako to vie človek. Preto je, podľa mňa, viac ako ktokoľvek z ľudí. Keď sa upokojíš, azda ma pochopíš. Lebo sa mi zdá, že si práve nechal v sebe vykvitnúť tú smradľavú burinu. Sebectvo. A preto si taký nafučaný,“
Tino pomlčal. Išlo ho rozpučiť od hnevu. Nemal už chuť vyberať si nové hodinky, na ktoré sa tak tešil. Odišli z obchodu. Mlčky kráčali domov. Pomýšľal na večerné pivko s priateľmi. Ako sa im bude sťažovať na svoj vzťah. Nech vidia, že mať dobrú priateľku je niekedy ako chodenie s prísnym učiteľom.
(fotoilustrácia: Juraj Kuboš)
niečo dobré pre uši: Simona Martausová – Modrá malina
(obraz: Michal LumpArt Lunter)
voľné pokračovania poviedky:
alebo ak máte chuť radšej pozerať a počúvať, tak video tu:
Celá debata | RSS tejto debaty